Toz mam pocas pripravy ranajok cas bilancovat aj ja, navyse sme cosi pokecali aj cestou domov.
Podla mna ako prvy rocnik paradna a pohodova akcia, v prijemnom a atmosferickom prostredi. Jednak ta pevnost sama osebe je nadherna a neviem sa dockat, az o par rokov bude skutocne zrekonstruovana /najma tretie barokove poschodie s tou velkou salou na mna urobilo ohromny dojem/, velmi fajnovy priestor je ten samotny lom, ale aj mala strelnica za tym bahniskom mala svoje caro.
Sice som mal z akcie trosku pocit, ze je pomerne improvizovana, o to viac ma vsak zarazil fakt, ze skutocne vsetko vychadzalo, navyse to slo hladko a v pohode, bez akehokolvek stresu, z coho som mal napriklad ja sam ohromnu radost, pretoze som potreboval konecne aj akciu, kde by som si konecne regulerne oddychol, len tak sa porozpraval s ludmi a s ktorymi sa bezne nemam moznost stretnut /a tu som kecal tolko, ze sa mi ani varit nechcelo a riesil som to zranim syra, slaniny a ciastocnym hladovanim, hehe/.
Co sa tyka programu, mal sice pomerne "malo" poloziek, ale aj napriek tomu bol nabity do prasknutia. Prepady sice mali svoje muchy, ale kedze sme nikdy nic podobne neskusali, tieto muchy sa dali ocakavat, ale aj vdaka pohodovej partii, ktora sa nazbierala, sa to zvladlo bez kychkolvek excesov. To, ze niekto sem-tam zahresil, je podla mna uplne v pohode. V kazdom pripade som obzvlast po nedelnych ostrych strelbach uvazoval nad nasou uspesnostou strelby v lome: "Vechio, mas to!", ked sme palili ako Terminator prakticky neomylne. To, ze prva hra bola pomerne natiahnuta, mi az tak nevadilo, az kym sa to skutocne nezaseklo na mrtvom bode. Pravidla na druhu sa upravili a hned to slo lepsie, akcnejsie, aj ked v podstate naslepo. Tu by som mal tieto navrhy, ako to, aspon podla mna, ciastocne trochu zlepsit:
1. Casovy limit na splnenie ulohy, to je asi nevyhnutne.
2. Zmenit pocty na oboch stranach. Predsa len zvycajne bandy lapkov boli asi mensie ako napriklad nejake tie vojenske kolony, resp. nasa mikrokolonicka, ktorej napriklad aj vdaka dvom nosicom nakladu chybali prakticky dvaja bojujuci ludia, cim boli ludia v kolone jednoducho precisleni, nehovoriac o vyhode ukrytu a prekvapeni na strane prepadavajucich. Takze keby napr. sa dvaja ludia z prepadavajucich pridali ku kolone ako nahrada za nosicov, teoreticky by sa to mohlo zrovnat. S tym pravidlom, ze kazdy nesie svoju palnu zbran a pobocku, nosici len pobocku na pripadnu priamu ochranu nakladu proti utoku na palas.
3. Uspesnost strelby sa mi videla asi najvacsou slabinou. Napr. ja som stal na takom useku, ze mi stacilo v reali menit poziciu po piatich metroch a nebolo by mozne ma cez hranu skaly, na ktorej som stal, trafit. Vystrelim, cuvnem dozadu a cez hranu ma nevidiet. Napriek tomu bolo zakricane moje meno, rana, zasah, odchadzam z vyhodnej pozicie aj napriek tomu, ze som mal 4 pokusy o vystrel /no booooooze, nechytala panvicka, no...

/ a 1 vystrel a az po tomto si ma kolona vobec dokazala vsimnut. Podobne to bolo vo viacerych pripadoch, ked vycuhoval iba vrch klobuka spoza kopca, ci dany ciel lezal na zemi v krovi. Napriklad sme mali poniektori problem aj s menami, kedze sme vsetkych nepoznali. A kricat "hej, ty prvy z Corporalu", to teda pekne zamotavalo situaciu...
Takze moj navrh k tomuto:
Stuhy roznych farieb, pre kazdeho hraca jedna. Kazdy hrac si tuto stuhu naviaze na lubovolne miesto svojho tela od kolena vyssie. Ak ho niekto spozoruje, nekrici meno, ale farbu a umiestnenie stuhy, napr. "Cervena, lave rameno!" Ciel je identifikovany, v takom momente ostava stat a caka na vystrel. Ak nedojde k zlyhavke, ma zasah. Ak sa ciel zle identifikuje alebo k vystrelu nedojde, jednoducho hra dalej, pricom v ukryte si moze pasku previazat na ine miesto. Ako toto poriesit v noci, to zatial skutocne neviem.
4. Savlis spominal strelbu na kacky pocas prvej hry. Tomu by mohlo zabranit to vyssie spomenute paskovanie, mozno tiez fakt, ze /kedze obcas vrtnem do AS/ hraci v kolone by sa mohli ozivit kazdy dvakrat na vopred urcenom mieste /napr. 10 metrov za poslednym svojim zivym vojakom pocas 2 minut, ako to bolo v druhej hre/, ale prepadavajuci s vyhodou ukrytu by mali napriklad len jeden zivot. Skratka ak ho spravne identifikujes a vystrelis, on uz v hre konci, odmenou za namahu je zvysena sanca na uspesny prienik kolony do ciela. Pripadne riesit ozivovanie na oboch stranach akymsi felciarom, ktory sa dostane k zasiahnutemu, odtiahne ho mimo palebnej zony, obviaze ho obvazom, da dolu obvaz a po uplynuti tohto casu sa hrac opat zapoji do hry /celkom dobre fungujuce pravidlo z AS, hehe/.
Inak sa mi prepady pacili, obzvlast ten nocny vysiel hodne dobre, aj ked by utocnici mali vediet, ze plany sa nemenia, ked ich my odhadneme spravne!!!!

V kazdom pripade moje ozivovanie sa som malinko umyselne natiahol kvoli tomu, ze vidiet zaslehy z panviciek a hlavni, pocut krik z oboch stran, praskanie konarov presuvajucich sa ludi, sledovat tiene objavujuce sa a zase miznuce, to vsetko malo taku paradnu atmosku, ze som sa z toho jednoducho nemohol netesit.
Po takomto comsi hus padla vhod, navyse bola pripravena velmi dobre, posmakol som si, akurat ma rano mrzelo, kolko masa som potme prehliadol a dodatocne som zameskane dohnal, hehe.
Strelby sa mi pacili, hoci ako manazer, kouc, nehrajuci kapitan, servisman a maser deCarabasov som odchadzal trochu rozcarovany. Co o nas napisu novinari, ked sa dozvedia, ze sme trafili terc "len" dvakrat??? Obavam sa, ze nic nezavazi fakt, ze sme dochadzali s cielom trafit ho aspon raz. V kazdom pripade dakujeme Bagrovi, ktory mal o bod menej. Na druhej strane sme vysoko sklamani tym, ze sa nehodnotila estetika a umelecky dojem zo strelby, technicke prevedenie pusky ci vysoka rychlost palby zastupcu Slovenskej republiky a hned ako to bude mozne, vznesieme protest ATS /Asociacii tridsiatkovych strelcov/...
Ale asi by som, podobne ako deCarabas, navrhol skratit cas. Jednak kvoli tomu, ze nabijat vieme rychlejsie, jednak kvoli tomu, ze tlak kvoli casu by sa prejavil tiez, jednak kvoli tomu, ze by sme tak ciastocne napodobnili strelbu v boji. Alebo skusit vyspekulovat cosi ako "combat strelbu", samozrejme v ramci bezpecnosti. Pripadne iba strelbu na cas - 3 ostre vystrely, hodnoti sa vysledny cas, pricom sa od neho odratava pocet nastrielanych bodov /len napad chorej mysle!!!/
Takze na zaver este raz gratuzelam vitazovi i Picassovi ako finalistovi za uzasny terc, ktory ako jediny mal moralne pravo sam zhovadit, co sa mu nadmieru uspesne podarilo...

Tiez dakujem za pozvanie a starostlivost zo strany organizatorov a tesim sa niekedy nabuduce.
PS: A osprevadlnujem sa za dlhy prispevok...
